V obci Nižný Žipov na Zemplíne sa v nedeľu 2. augusta 2026 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 195. výročia Východoslovenského roľníckeho povstania.

Spoločne sa stretli mladí matičiari a členovia Matice slovenskej a hostia, aby vzdali holt odvahe a obetiam povstania, ktoré sa v roku 1831 postavili proti útlaku a ťažkým životným podmienkam.

Východoslovenské roľnícke povstanie z leta 1831 patrí medzi najvýznamnejšie sociálne hnutia na území Slovenska v 19. storočí. Podnietila ho kombinácia neúrody, biedy, sociálneho útlaku zo strany šľachty a najmä vypuknutie epidémie cholery. Opatrenia štátu — dezinfekcia studní a nútené podávanie liekov — vyvolali medzi poddanými fámy, že ich panstvo chce otráviť.

Mimoriadne tvrdo do tejto oblasti východného Slovenska zasiahlo zaberanie pôdy pomocou nových komasácií a regulácie pozemkov, zvlášť zaberanie kopaníc znamenalo pre poddaných v niektorých prípadoch úplné zbedačenie, ktoré bolo navyše sprevádzané najhorším zneužívaním moci zemepánov – palicovaním a žalárovaním.

Prvé nepokoje vypukli na východe Slovenska 19. júla 1831 v Košiciach, kde sa ľudia vzbúrili proti násilnému podávaniu liekov. Správa o košických nepokojoch sa rozniesla po okolí a vzbura sa rýchlo rozšírila po území celého východného Slovenska.

Práve oblasť Zemplína bola jedným z hlavných ohnísk odporu. Poddaní v Nižnom Žipove a okolitých obciach povstali s vidinou spravodlivosti, no povstanie bolo v priebehu niekoľkých týždňov krvavo potlačené cisárskym vojskom.

Spomienkové zhromaždenie v Nižnom Žipove spojilo pietny akt položenia vencov s historickým výkladom udalostí z roku 1831.

Prítomným  sa prihovoril starosta obce Ján Garbár, riaditeľ Členského ústredia Matice slovenskej Martin Hajník a člen Výboru Matice slovenskej Michal Matečka. Podujatia sa zúčastnil aj potomok vodcu povstania s rovnakým menom Michal Pavuk.

Dňom 31. júla 1831 nadobudli nepokoje v Žipove organizovaný charakter. Žipovčania prekonali hranicu lokálnej revolty a odštartovali masové hnutie v dolnozemplínskom regióne. Žipovský richtár Michal Pavuk sa stal hlavným organizátorom a  vodcom vzbúrencov v obci aj v širšom okolí. Michal Pavuk dal 1. augusta 1831 zvolať zhromaždenie roľníkov z okolitých osád a dedín a nabádal ich, aby začali boj proti pánom. Zo súdnych spisov sa dozvedáme, že Pavuk dal v Žipove postaviť šibenicu pre statkára. Vzbúrenci sa za pomoci trebišovských roľníkov a želiarov zmocnili 2. augusta Trebišova.

Po príchode cisárskeho vojska bolo povstanie krvavo potlačené. Koncom augusta a v septembri 1831 zasadali štatariálne súdy, jeden aj v Nižnom Žipove, ktoré vynášali prísne tresty — popravy obesením a masové palicovanie či väznenie účastníkov vzbury.

Všetkých 119 rozsudkov smrti bolo vykonaných obesením priamo v obciach zasiahnutých vzburou.

Panovník zakázal represie proti povstalcom 8. novembra 1831. Hlavným dôvodom na zastavenie hromadných popráv bol čisto ekonomický pragmatizmus feudalizmu – mŕtvy poddaný nemohol pracovať na panskom, platiť poddanské dávky ani odvádzať dane.

Táto udalosť z roku 1831 vyvolala presvedčenie o zrušení poddanstva.

Martina Matečková