Vzdelávacia oblasť

Výkonové štandardy

Obsahové štandardy

Evaluačné otázky

5.1 Jazyk a komunikácia

1Hovorená reč

1.1 komunikačné konvencie

1.2 Artikulácia a výslovnosť

2 Písaná reč  2.1Chápanie obsahu, významu a funkcií písanej reči

 2.2.3 Grafomotorické predpoklady písania

Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami – deťmi i dospelými.

Reaguje na neverbálne signály (gestá, mimiku), udržuje očný kontakt, hlasnosť prejavu prispôsobuje situácii.

Používanie jazyka prispôsobuje sociálnym situáciám a vzťahom.

Pozná a dodržuje základné pravidlá vedenia dialógu.

Vyslovuje správne a zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny.

Dokáže jednoducho vysvetliť, prečo je písaná reč dôležitá a uvedie jednoduché príklady.

Kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyb zápästia

Spoločné diskusie učiteľka vedie tak, aby rovnomerne   zapájala  všetky deti do rozhovorov. Menej iniciatívne deti učiteľka nenásilnou formou povzbudzuje, poskytuje im príležitosť – priestor a čas – na vyjadrenie, zabezpečuje podpornú spätnú väzbu, aj zo strany ostatných deti.

Učiteľka používa a zdôrazňuje význam konvenčných fráz a slovných spojení pri vyjadrovaní potrieb a želaní, oslovovaní iných osôb (deti, dospelých), v závislosti od situácie, pri formálnej a neformálnej komunikácií.

Učiteľka po dohode s deťmi vymedzí základné pravidlá komunikácie v triede(napr. počúvať, keď druhý hovorí, neskákať mu do reči, prihlásiť sa o slovo, umiestni ich na viditeľné miesto (v podobe piktogramov), dbá na ich dôsledné dodržiavanie.

Pri hlasnom čítaní deťom učiteľka dbá na zreteľnú artikuláciu. Krátke literárne útvary (básničky, riekanky, vyčítanky) si deti osvojujú spamäti, recitujú ich s dôrazom na správnu výslovnosť. 

Učiteľka volí na vzdelávacie aktivity texty rozmanitých žánrov, snaží sa o pestrosť ich využívania. Okrem ľudovej a autorskej poézie, rozprávok a príbehov využíva informačné texty (detské encyklopédie).

Pri využívaní kresliacich potrieb sa učí regulovať tlak ruky na podložku.

V akých situáciách dieťa samé začína komunikáciu? Akým spôsobom?

Má problémy  s nadväzovaním komunikácie? V akých situáciách?

Ak používa dialekt, prepína medzi ním a spisovnou podobou jazyka v závislosti od situácie? V akých situáciách používa dialekt?

Akú podobu jazyka preferuje v bežnej komunikácii?

Akú podobu jazyka používa počas vzdelávacích aktivít v MŠ?

V akých situáciách používa       vykanie?

Používa slová ako „prosím, ďakujem“? Používa hanlivé slová?(len v komunikácii s rovesníkmi alebo aj s dospelými).Ako sa správa k osobe s ktorou hovorí?

 Ako sa správa počas čítania? Sleduje učiteľku pri rozprávaní? Sleduje učiteľku pri čítaní? Ako dlho udrží pozornosť pri počúvaní?  Ako reaguje na čítané?

Prejavuje snahu a záujem o využitie písanej reči? V akých situáciách, za akým účelom?  

Ako narába s ceruzkou pri jej použití?

5.2 Matematika a práca

s informáciami

1 Čísla a vzťahy

2 Geometria a meranie

3 Logika

Vymenuje čísla od 1 do 10 tak, ako idú za sebou.

V obore od 1 do 10 pokračuje od náhodného čísla v numerickej postupnosti po číslo 10.

Určí (označí) objekt na základe popisu polohy pomocou slov a slovných spojení hore, dole, vpredu, vzadu, nad, pod, pred, za, medzi, na (čom, kom), v (čom, kom), vpravo, vľavo, v rohu, v strede (miestnosti, obrázka ...).

Vytvorí (nakreslí) podľa daného vzoru (do 6 objektov) alebo pravidla jednoduchú postupnosť objektov

Pomocou jednoduchých básničiek hravou formou učiteľka upevňuje poznanie číselného radu najprv do päť, neskôr do desať. V prípade zostupného radu využíva rôzne bežné aktivity – „odštartovanie“, odpočítavanie a pod.

Požaduje vymenovanie číselného radu aj od ľubovoľného čísla.

Učiteľka umožňuje deťom využívať orientáciu v priestore, rovine a rade v rôznorodých situáciách a hrách. Pritom sa snaží o rozvíjanie všetkých pojmov spojených s orientáciou.    

Učiteľka zabezpečí, aby deti absolvovali čo najrôznejšie činnosti a formy dopĺňania pravidelností a určovaní vzorov.

Prejavuje záujem o konkrétny matematický pojem, alebo má tendenciu sa mu vyhýbať ?   

Zaujal ho konkrétny matematický pojem? Aké otázky pri ňom kladie, aké má komentáre?

Rozumie správne konkrétnemu matematickému pojmu? Správne reaguje pri jeho vyslovení? Používa ho pri komunikácii s učiteľkou, s ostatnými deťmi?

Pri akých aktivitách využíva konkrétny matematický pojem, akým spôsobom? Ako často ho využíva mimo matematických aktivít, v bežnom živote?

5.3 Človek a príroda

1 Vnímanie prírody

6 Prírodné javy

Rozpráva o prírodných reáliách známeho okolia.

 Triedi prírodné reálie podľa rôznych identifikovaných znakov.

Opíše vybrané prírodné javy a podmienky zmeny ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania (svetlo a tiene, teplo a horenie, topenie a tuhnutie, vyparovanie, rozpúšťanie, zvuk, sila a pohyb

Učiteľka vytvára situácie, v ktorých majú deti možnosť prezentovať aktuálne predstavy o prírodných javoch.

Určuje kategórie triedenia rôznych prírodných objektov a zisťuje, do akej miery deti pri triedení premýšľajú.

Učiteľka zisťuje aktuálne predstavy detí o vybraných prírodných javoch a ďalej ich spolu s deťmi skúma

Voľný pád predmetov – Učiteľka navodzuje situácie umožňujúce sledovať spôsob pádu predmetov k zemi (rýchlosť pádu rôznych predmetov) a následne sledovať možnosti zrýchlenia a spomalenia pádu predmetov. 

Zvuk  - Učiteľka vytvára príležitosť na sledovanie rôznych spôsobov vzniku zvukov a o spôsoboch ich zosilňovania a zoslabovania. Deti sa napríklad pokúšajú usmerňovať zvuk papierovými lievikmi alebo skúmajú prenos zvuku po „špagátovom telefóne“.

Ako sa vyjadruje o prírode?

Aké otázky kladie pri pozorovaní prírodných predmetov, javov, situácií? Aká je kresba pozorovanej reality?

Ako triedi prírodné objekty v prípade určeného kritéria triedenia?

Čím argumentuje, keď diskutuje o svojej predstave, vysvetlení pozorovaného prírodného javu, predmetu, pozorovanej situácie?

Ako vyjadruje svoje predstavy o vybraných prírodných javoch?

Ako experimentuje s prírodnými javmi?

Ako opisuje svoje postupy pri experimentovaní s prírodnými javmi?

5.4 Človek a spoločnosť

1 Orientácia v čase

2 Orientácia v okolí

7 Ľudia v blízkom a širokom okolí

10 Prosociálne správanie

Opíše režim dňa

Opisuje interiér a exteriér a exteriér materskej školy alebo inej známej budovy.

Opisuje známe trasy na základe orientačných bodov.

Uvedie adresu svojho bydliska. Pozná verejné inštitúcie a služby vo svojom okolí a účel, na ktorý slúžia (napr. obchod, polícia, pošta, lekárska ambulancia a iné podľa lokálnych podmienok

Predstaví sa deťom i dospelým, oslovuje menom rovesníkov v triede, pozná mená učiteliek v triede.

Nadväzuje adekvátny sociálny kontakt (verbálny i neverbálny) s inými osobami – deťmi i dospelými.

V dialógu vie vypočuť iných (deti i dospelých.

Učiteľka vedie deti k uvedomovaniu si postupnosti činnosti, ktoré tvoria v materskej škole  a doma režim dňa. Spolu sa o jednotlivých činnostiach rozprávajú a pokúšajú sa zdôvodňovať význam jednotlivých činnosti.

Učiteľka vedie deti k opisu interiéru a exteriéru materskej školy, pričom sa zameriava na orientáciu v opisovaných budovách.

Vedie deti k opisu známych trás, ktorými deti bežne prechádzajú (napríklad cesta z materskej školy na ihrisko, cesta z domu do materskej školy, cesta z domu do obchodu a pod.). Dbá na to, aby deti pri opise trasy uvádzali významné orientačné body a správne používali predložky orientácie v prostredí (pred, za, okolo, rovno, vpravo, vľavo, hore, dolu a pod

Vedie deti k spoznávaniu obce/mesta, v ktorom sa materská škola nachádza a to prostredníctvom lokálnych inštitúcií a služieb, ktoré sú v obci/meste poskytované. Spolu s deťmi sa rozpráva o spôsobe fungovania a význame vybraných verejných inštitúcií a služieb: obchod, polícia, pošta, lekárska ambulancia a pod.

Učiteľka vedie deti k oslovovaniu rovesníkov menom, aby používali zodpovedajúce oslovenie učiteliek, riaditeľky materskej školy ako aj nepedagogických zamestnancov.

Učiteľka vedie deti k tomu (napr. aj prostredníctvom rolových hier), aby pri nadväzovaní kontaktu s inými osobami využili adekvátne verbálne prejavy – oslovenie, predstavenie sa menom a priezviskom a neverbálne prejavy  – očný kontakt, mimiku (aj úsmev), gestikuláciu a pod.

 Učiteľka aktívne počúva dieťa, vedie s ním empatický rozhovor a s úctou reaguje na vypočuté oznamy dieťaťa.

Ako sa dieťa prispôsobuje režimu dňa?

Ako dieťa opisuje materskú školu a udalosti odohrávajúce sa v nej?

Ako sa dieťa orientuje v priestore?

Akým spôsobom prijíma normy správania viažuce sa k špecifickým situáciám (napr. ako sa správať u lekára, v obchode a pod.)?

Aké má dieťa kamarátske vzťahy v triede?

Akým spôsobom kontaktuje s inými deťmi? Akým spôsobom kontaktuje s učiteľkou?

Ak má dieťa zábrany v sociálnom kontakte s druhými, ako sa prejavujú?

V ktorých situáciách dieťa aktívne počúva druhých?

5.5 Človek a svet práce

1Materiály a ich vlastnosti

3 Užívateľské zručnosti

Vymenúva rôzne prírodné materiály (napr. kameň, drevo, uhlie, slama, šúpolie, perie, vlna a pod.).

Opisuje predmety a ich rôzne vlastnosti

Používa náradie a nástroje pri príprave, úprave predmetu alebo materiálu.

Učiteľka zameriava pozornosť detí na skúmanie vlastností rôznych predmetov a následne sa spolu s deťmi pokúšajú triediť ich podľa materiálov, z ktorých sú vyrobené.

Skúmajú spolu rôzne druhy materiálov a zamýšľajú sa nad možnosťou ich použitia, pričom sa prednostne sústreďujú na prírodné materiály: kameň, drevo, uhlie, slama, šúpolie, perie, vlna a pod.

 Učiteľka vedie deti k podobnému skúmaniu človekom upravených materiálov: papier, plasty, sklo, kovy, textil a pod. Na základe rozpoznávania rôznych materiálov sa učiteľka snaží viesť deti k rozvoju recyklačných spôsobilostí – k triedeniu odpadu.

Učiteľka vytvára situácie, v ktorých majú deti možnosť spontánne vyberať náradie na prípravu a/alebo úpravu predmetov, prostredia, materiálov

Ako opisuje predmety a materiály (napr. porovnáva ich, hodnotí možnosti využitia predmetu, materiálu pri konštruovaní špecifického výrobku)?

Ako pracuje s náradím (napr. stará sa o používané náradie tak, aby sa zachovala jeho funkčnosť; pracuje s náradím tak, aby neohrozovalo seba ani druhých)?

Ako vníma zodpovednosť za poriadok po ukončení aktivity?

5.6 Umenie a kultúra

1.Hudobná výchova

1.1Rytmické činnosti

1.4Percepčné činnosti

1.5 Hudobno-pohybové činnosti

2.Výtvarná výchova

2.2 Výtvarné činnosti s tvarom v priestore

2.3Výtvarné činnosti s farbou

Vokálne rytmizuje riekanky rôzneho druhu v 2/4 takte aj v 3/4 takte.

Aktívne počúva hudobné skladby pre deti, piesne a spev učiteľky.

Vyjadrí charakter piesní a hudby prirodzeným kultivovaným pohybom.

Modeluje tvary z mäkkej modelovacej hmoty.

Pomenuje základné a zmiešané farby.

Porovnáva niekoľko základných techník maľovania.

Učiteľka s deťmi vokálne rytmizuje riekanky rôzneho druhu v 2/4 takte aj v3/4 takte. Vyberá a rytmizuje slová, slovné spojenia. Realizuje s deťmi vokálne, inštrumentálne a hudobno-pohybové rytmické dialogické hry v podobe rytmického dialógu a hry na ozvenu či štafetu.

Učiteľka počúva s deťmi detské hudobné skladby a piesne. Učiteľka sama spieva a hrá deťom piesne a inštrumentálne miniatúry.

Učiteľka vedie deti k správnemu tanečnému držaniu tela, kultivovanému pohybu pri pohybovom vyjadrení obsahu riekaniek, piesní a hudby.

Učiteľka dáva deťom príležitosť na modelovanie jednoduchého figurálneho tvaru (mäkká modelovacia hmota).

Učiteľka podnecuje deti k tematickej maľbe(zážitok, udalosť, sviatok...).

Učiteľka poskytuje možnosť výberu jednoduchej maliarskej techniky.

Akú podobu má vokálna rytmizácia riekanky, vyčítanky či básničky?

Koľko riekaniek si dieťa pamätá, v akých situáciách ich rytmizuje

Ako rytmizuje slová a slovné spojenia?

Ako dlho dokáže dieťa počúvať skladbu, vypočuje ju aktívne až do konca?

Aké atribúty má tanečné držanie tela dieťaťa?

Ako dieťa pohybom reaguje na charakter hudobnej skladby?

Ako dieťa modeluje plastický tvar (vychádza prevažne z celku alebo spája jednotlivosti - detaily)?

Akým spôsobom dieťa pomenúva základné farby?   

5.7 Zdravie a pohyb

1 Zdravie a zdravý životný štýl

2 Hygiena a sebaobslužné činnosti

3 Pohyb a telesná zdatnosť

 Uvádza, prečo je pohyb dôležitý pre zdravie človeka

Má správne držanie tela v stoji a v sede.

Udržiava poriadok vo svojom okolí

Vykoná tieto základné polohy a postoje podľa pokynov: stoj

.

Učiteľka poskytuje základné informácie o význame pohybu pre zdravie (lepšia práca srdca, pľúc, svalov).

Vhodne zvolenými telesnými cvičeniami u deti rozvíja pohybové schopnosti (kondičné a koordinačné), ich dobrú úroveň deti prejavia v súťažiach, kde im učiteľka vysvetľuje rozdiel medzi víťazstvom a prehrou.

Správne držanie tela v rôznych polohách (stoj, sed, ľah) učiteľka podporuje zdravotnými cvičeniami.

Súčasťou aktivít sú relaxačné a uvoľňovacie cvičenia.

Učiteľka vedie deti k tomu, aby si hračky upratali a udržiavali poriadok vo svojom okolí.

Učiteľka na základe opakovaných pokynov a ukážok podporuje u detí osvojovanie si základných polôh a postojov (stoj čelom vpred, stoj čelom vzad).  Vhodné je využívať poradové cvičenia a správnu terminológiu (upažiť, zapažiť, vzpažiť, predpažiť, pripažiť, unožiť, zanožiť, prednožiť, prinožiť, pokrčiť, skrčiť a pod.).

Aký príklad významu pohybu pre zdravie vie dieťa uviesť?

Čo rado pije? Vie, či je tento nápoj zdravý?

Čo si predstaví pod obezitou a ako vysvetlí jej vznik?

Ako stojí, sedí, leží (správne/ chybné držanie tela?

Čo dieťaťu chutí a čo nie?

Aké jedlo považuje za zdravé a nezdravé?

Ako dieťa udržiava poriadok?

Aké cvičenia má dieťa najradšej? Aké cvičenia nechce robiť? Prečo?

Ako zareaguje pri zadaní slovného pokynu (vykoná správne zadanú polohu, postoj)

Vzdelávacia oblasť

Výkonové štandardy

Obsahové štandardy

Evaluačné otázky

5.1Jazyk a komunikácia

1.3 Gramatická správnosť a spisovnosť

2Písaná reč

2.1.Chápanie obsahu, významu a funkcií písanej reči

2.1.4Znalosť žánrov a jazykových prostriedkov písanej reči.

2.2 Chápanie formálnych charakteristík písanej reči

2.2.1 Koncept tlače

a znalosť knižných konvencií.

2.2.2 Fonologické procesy a fonologické  uvedomovanie

2.2.3 Grafomotorické predpoklady písania

Formuluje gramaticky správne jednoduché rozvité vety a súvetia

Vníma a vie primerane vysvetliť rozdiel medzi poéziou (básničkou)  prozaickými žánrami.

Na základe ilustrácie rozpráva vlastný jednoduchý príbeh.

Používa knihu správnym spôsobom.

Identifikuje niektoré písmená abecedy.

Sprevádza spievanie piesne alebo recitáciu krátkeho literárneho útvaru rytmickým sprievodom.

Pri kreslení a grafomotorických činnostiach sedí vzpriamene, vzdialenosť od očí od podložky je primeraná.

Jazykové prostredie materskej školy poskytuje dieťaťu vzor spisovnej slovenčiny v jej kultivovanej a vysoko rozvinutej podobe. Dieťa má dostatok príležitostí sledovať, že jazyk používaný v knihách a bežná hovorová reč sa môžu líšiť.

Učiteľka pred čítaním zvolených textov uvedie, o aký žáner ide, používa zodpovedajúce označenie textov s ktorými pracuje(učíme sa básničku, ideme čítať rozprávku, povesť, bájku, príbeh, pozrieme sa do encyklopédie, vyhľadáme si informáciu na internete).

Deti majú príležitosť nahliadnuť do knihy v priebehu toho, ako ju učiteľka číta. Všímajú si pritom, že ilustrácia a text spolu súvisia. Spolu s učiteľkou o tejto súvislosti diskutujú. Ilustrácie k textu učiteľka používa na predvídanie deja príbehu a na reprodukciu prečítaného príbehu.

Pred čítaním knihy učiteľka ukáže deťom, kde v knihe nájdu údaje o knihe a ako ich použije pri orientácii v knihe (názov knihy a autora knihy na titulnej strane – o. i. naznačuje začiatok čítania knihy a správne držanie knihy); obsah (pomáha pri vyhľadávaní príbehu v knihe). Pri opätovnom čítaní knihy sa detí pýta, kde je možné nájsť tieto údaje. Pri individuálnom čítaní alebo čítaní v menšej skupine detí učiteľka prstom ukazuje smer čítania. Vyzýva deti, aby vyhľadali v texte známe (vizuálne zapamätané) slová. 

Na podporu poznávania písmen tlačenej abecedy môže byť v triede na viditeľnom mieste umiestnená maľovaná abeceda. Do učebných aktivít učiteľka zaraďuje úlohy podnecujúce prvotné pokusy detí o písanie (podpísanie výtvarného produktu vlastným menom).

Recitovanie básní a spev piesní učiteľka dopĺňa rytmickým sprievodom.

Pri využívaní kresliacich potrieb sa dieťa učí regulovať tlak ruky na podložku.

Vníma rozdiely medzi spisovnou a hovorovou podobou jazyka?

Pozná spamäti niekoľko básničiek?

Má svoje obľúbené rozprávky?

Aké textové žánre preferuje?

Ako reaguje na čítanie známej knihy? 

Aké otázky kladie pri čítaní novej knihy?

Ako komentuje ilustrácie pri čítaní príbehu? Opisuje, čo vidí na obrázku? Dopĺňa na ich základe príbeh?

Hľadá súvislosti medzi ilustráciou, textom a vlastnými skúsenosťami?

Ako dieťa manipuluje s knihou,

Dodržuje dohodnuté pravidlá?

Podpisuje svoje produkty krstným menom?

Ak áno, v akej podobe?

Ako vníma vzťah medzi slovom a objektom, ktorý označuje?

5.2Matematika a práca

s informáciami

1 Čísla a vzťahy

2 Geometria a meranie

3 Logika

V obore do 10 určí počítaním po jednej počet predmetov v skupine.

V obore do 10 vytvorí skupinu predpísaných predmetov s určeným počtom a zo skupiny predmetov oddelí skupinu s určeným počtom.

V usporiadanom rade určí objekt na základe slov prvý, druhý, tretí, štvrtý, posledný, predposledný, pred, za, hneď pred a hneď za.

Zo skupiny objektov vyberie všetky objekty s danou vlastnosťou (napr. farba, tvar, veľkosť, materiál a pod.).

Učiteľka deťom umožňuje, aby sa stretávali s najrôznejšími situáciami, pri ktorých sa určuje počet predmetov:

• • usporiadaných aj neusporiadaných,
  • všetkých aj len s danou vlastnosťou,
  • ktoré sú neustále k dispozícii, ale aj takých, ktoré sú k dispozícii len určitý čas.

Pri menej prehľadných situáciách ukazuje, ako si pri zisťovaní počtu môžeme pomáhať chodením pomedzi predmety, úpravou objektov (zmena polohy, robenie značky, na započítanom objekte) a vytvára príležitosti na ich osvojenie si deťmi.

Učiteľka spolu s deťmi popisuje polohu osôb, postáv ... pomocou daných pojmov. Dramatizáciou vedie deti k orientácii v usporiadanom rade.

Snaží sa aj pri bežných situáciách a činnostiach nechať deti triediť a vyberať objekty s danou vlastnosťou (rozdeľte autá na nákladné a osobné, jednu skupinu budú tvoriť dievčatá, čo majú na sebe niečo žlté a pod.).

Pri každej matematickej aktivite si učiteľka môže o dieťati klásť nasledujúce otázky:

Zapája sa do konkrétnej matematickej aktivity? Do akej miery ju iniciuje? Pridáva sa ku aktivite spontánne? Je v nej úspešné? Čo ho na nej baví a čo nie?

5.3 Človek a príroda

1 Vnímanie prírody

2 Rastliny

3 Živočíchy

Vymenuje ročné obdobia.

Uvedomuje si zmeny v prírode počas roka.

Identifikuje rôznorodosť rastlinnej ríše

Uvedie potravinový a technický úžitok niektorých  húb.

Rozpozná rôzne druhy ovocia a zeleniny a uvedomí si význam ich konzumácie pre správnu životosprávu.

Rozpozná vybrané poľnohospodárske rastliny.

Identifikuje rôznorodosť živočíšnej ríše.

Identifikuje niektoré životné prejavy živočíchov.

Učiteľka sa rozpráva s deťmi o pozorovateľných zmenách v prírode, ktoré nastávajú v dôsledku zmien ročných období- jeseň.

Učiteľka vytvára také situácie, v ktorých deti porovnávajú jednotlivé časti rôznych rastlín, napríklad stoniek, listov, kvetov, koreňov, či plodov. Uvažujú spolu nad významom rôznorodosti.

Učiteľka dáva dôraz na spoznávanie vybraných liečivých a jedovatých rastlín. Venuje sa objasneniu úžitku z pestovania rastlín a upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú jedovaté rastliny

Učiteľka vytvára aktivity, v ktorých detí spoznávajú úžitok húb (kvasnice, jedlé huby), ale uvedomia si aj nebezpečenstvo (plesne, jedovaté huby).

Učiteľka diskutuje s deťmi o rôznych druhoch ovocia a zeleniny, objasňuje spôsob získavania lokálnych druhov ovocia a zeleniny tak, aby si deti uvedomili, že ovocie a zelenina sú rastlinného pôvodu a získavajú sa pestovaním v záhradách, sadoch a na poliach.

Učiteľka vedie deti k rozpoznávaniu (podľa reálnej rastliny alebo jej realistického zobrazenia) vybraných poľnohospodárskych rastlín typických pre danú lokalitu

Učiteľka vedie deti k pozorovaniu a porovnávaniu rôznych živočíchov podľa vonkajších znakov ich tiel, podľa rôznych spôsobov ich pohybu v prostredí, podľa rôzneho spôsobu získavania potravy a k porovnávaniu  podmienok, v ktorých rôzne živočíchy( lesné a voľne žijúce zvieratá).

Pri pozorovaní živočíchov sa zameriava na tie, ktoré sa nachádzajú v blízkom okolí (napr. na školskom dvore) alebo na tie, s ktorými majú deti, resp. sú v blízkom okolí pozorovateľné .

Ako sa vyjadruje o prírode?

Aké otázky kladie pri pozorovaní prírodných predmetov, javov, situácií?

Ako vyjadruje svoje predstavy o prírodných javoch, predmetoch, situáciách?

Aké otázky kladie pri pozorovaní rastlín?

Aká je kresba pozorovanej reality (napr. snaží sa zachytiť do kresby detaily rastliny, ktorými je daná rastlina špecifická;

Ako triedi rastliny v prípade určeného kritéria triedenia(úžitkové ,jedovaté)

Aké otázky kladie pri pozorovaní živočíchov?

Ako triedi živočíchy v prípade určeného kritéria triedenia (napr. sústreďuje sa pri triedení živočíchov na určené znaky)?

5.4 Človek a spoločnosť

8 Základy etikety

9 Ľudské vlastnosti a emócie

10 Prosociálne správanie

Volí vhodný pozdrav vzhľadom na aktuálnu situáciu      a odzdraví primerane situácii.

Identifikuje pozitívne a negatívne ľudské vlastnosti

V dialógu vie vypočuť iných (deti i dospelých).

Učiteľka vedie deti k používaniu pozdravov primerane situácii a vzhľadom na osobu, s ktorou sa zdraví:

• • vlastným modelom etického správania,
  • pozorovaním zdravenia sa dospelých a zdravenia sa druhých detí,
  • modelmi etického správania z rôznych médií – detská
  • literatúra, film, televízia...

Učiteľka vytvára deťom príležitosti na identifikovanie pozitívnych a negatívnych vlastností.

Učiteľka vycíti, kedy je vhodný okamih na sebareflexiu dieťaťa, na základe ktorej dieťa uvedie príklady pozitívnych prejavov správania u seba a prizná si aj negatívne prejavy vo vlastnom správaní.

Učiteľka aktívne počúva dieťa, vedie s ním empatický rozhovor a s úctou reaguje na vypočuté oznamy dieťaťa.

Akým spôsobom dieťa zdraví? 

Ako dieťa reaguje na pozdravy druhých? 

Aké pozitívne vlastnosti dieťa identifikuje?

V akých situáciách dochádza k odmietaniu konkrétneho negatívneho správania sa dieťaťa, napr. nevhodné správanie voči inému dieťaťu, vyvolanie konfliktu a pod.?

V ktorých situáciách dieťa aktívne počúva druhých?

5.5 Človek a svet práce

3 Konštruovanie

Jednoducho opíše postup zhotovenia vybraných výrobkov

Učiteľka dbá na to, aby sa u detí rozvíjal cit pre efektívne, ekonomické a bezpečné postupy práce, čo znamená napríklad minimalizáciu odpadu (ekonomické vystrihovanie a vykrajovanie z rôznych materiálov, ako je papier, plastelína, cesto, hlina a pod.) ale tiež dodržiavanie bezpečnostných pravidiel pri používaní rôznych nástrojov a materiálov.

5.6Umenie a kultúra

1Hudobná výchova

1.2 Vokálne  činnosti

1.3 Inštrumentálne činnosti

1.4 Percepčné činnosti.

2Výtvarná výchova

2.1Výtvarné činnosti s tvarom v priestore

2.3Výtvarné činnosti s farbou

2.4Spontánny výtvarný prejav

Spieva piesne a riekanky.

Využíva hudobné nástroje Orffovho inštrumentára na vyjadrenie charakteru, nálady piesne či skladby.

Aktívne počúva hudobné skladby pre deti, piesne a spev učiteľky

Modeluje tvary z mäkkej modelovacej hmoty.

 Ovláda  základy miešania farieb.

Výtvarne vyjadruje svoje predstavy o svete.

Učiteľka spieva s deťmi ľudové, detské umelé piesne, riekanky, resp. vhodnú súčasnú hudobnú produkciu pre deti v rozsahu d1- h1 až c1- c2.

Učiteľka využíva základné nástroje Orffovho inštrumentára, deti ich identifikujú vizuálne i sluchom, pomenúvajú, zvládajú techniku hrania na ne.

Učiteľka učí deti sluchom rozlišovať zvuky a tóny, zdroj hudobného a nehudobného zvuku. Identifikuje hlas dieťaťa, mužský, ženský, sólo spev, spev skupiny, znenie najznámejších klasických hudobných nástrojov, odkiaľ prichádza zvuk, či tón.

Učiteľka dáva deťom príležitosť na modelovanie geometrického tvaru (mäkká modelovacia hmota).

Učiteľka vedie s deťmi rozhovor o farbách a pocitoch, ktoré vyjadrujú, dáva dôraz na výraz farieb (napr. Teplé, studené, tmavé, svetlé), na ich miešanie (v paste alebo prekrývaním).

Učiteľka volí aktivity zamerané na spontánnu maľbu, kresbu, modelovanie alebo priestorové vytváranie - voľba vlastnej témy, techniky, s dôrazom na sebavyjadrenie a uplatnenie svojich pocitov, vnemov, predstáv a fantázie.

Aké piesne dieťa rado spieva, aký žáner piesní najviac obľubuje?

V akých situáciách dieťa spieva? Spieva aj bez vyzvania?

Ako dieťa reaguje na možnosť využitia hudobného nástroja k spevu alebo inej činnosti?

Do akej miery zachytí zmenu farby, t.j. Ľudských hlasov, farbu hudobného nástroja?

Ako dieťa modeluje plastický tvar?

 (vychádza prevažne z celku alebo spája jednotlivosti – detaily)?
Priradí dieťa zodpovedajúci nástroj a techniku (napr. štetec a temperu, drievko alebo pierko a tuš ...) alebo experimentuje s používaním nástrojov?

Dokáže dieťa vybrať farby vyjadrujúce polarity pocitov, vnemov?

Ktorým farbám priraďuje pozitívne/negatívne významy?

Akým spôsobom dieťa uchopuje symboly (značky, písmená, piktogramy, komiksy...) vo svojich vlastných výtvoroch?

5.7 Zdravie a pohyb

2Hygiena a sebaobslužné činnosti

3Pohyb a telesná zdatnosť

Má osvojené základné hygienické návyky (použitie toalety a toaletného papiera, umývanie rúk po použití toalety, umývanie rúk pred jedlom a po zašpinení sa atď.).

Vykoná tieto základné polohy a postoje podľa pokynov:  drep

Ovláda správnu techniku chôdze.

Ovláda skok znožmo a  cez prekážku.

Dodržiava pravidlá v pohybových hrách.

 Pri každodenných činnostiach sú deti učiteľkou vedené k dodržiavaniu základných hygienických návykov (použitie toalety a toaletného papiera, umývanie rúk po použití toalety, umývanie rúk pred jedlom a po zašpinení sa).

Učiteľka na základe opakovaných pokynov a ukážok podporuje u detí osvojovanie si základných polôh a postojov (drep). Vhodné je využívať poradové cvičenia a správnu terminológiu (upažiť, zapažiť, vzpažiť, predpažiť, pripažiť, unožiť, zanožiť, prednožiť, prinožiť, pokrčiť, skrčiť a pod.).

 Prostredníctvom vhodných telesných cvičení a pohybových hier učiteľka deťom pomáha osvojiť si a zdokonaliť správnu techniku základných lokomočných pohybov (chôdza)

Učiteľka zaraďuje cvičenia zamerané na skoky znožmo na mieste.

V pohybových hrách učiteľka vysvetľuje význam pravidiel a dôležitosť ich dodržiavania. Súčasne u detí podporuje súťaženie a myšlienku fair-play.

Aké má hygienické návyky?

Aké cvičenia má dieťa najradšej?

Aké cvičenia nechce robiť? Prečo?

Ako zareaguje pri zadaní slovného pokynu (vykoná správne zadanú polohu, postoj) ?

Akú techniku využíva pri chôdzi ?

Rešpektuje pravidlá v pohybových hrách? Ako reaguje pri prehre (výhre)? Ako reaguje v prípade, že iné dieťa pravidlá nedodržiava?

Vzdelávacia oblasť

Výkonové štandardy

Obsahové štandardy

Evaluačné otázky

5.1 Jazyk a komunikácia

1 Hovorená reč

1.2 Artikulácia a výslovnosť hlások

1.3Gramatickásprávnosť a výslovnosť

2Písaná reč

2.1 Chápanie obsahu, významu a funkcií písanej reči

2.1.1 Poznávanie funkcií písanej reči

2.1.4Znalosť žánrov a jazykových prostriedkov písanej reči

 2.2.3 Grafomotorické predpoklady písania

Vyslovuje správne a zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny.

Formuluje gramaticky správne jednoduché rozvité vety a súvetia.

Dokáže jednoducho vysvetliť, prečo je písaná reč dôležitá a uvedie jednoduché príklady.

Vie primerane vysvetliť rozdiel medzi fikciou a skutočným príbehom zo života.

Kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyby dlane a prstov.

Krátke literárne útvary (básničky, riekanky vyčítanky) si deti osvojujú spamäti, recitujú ich s dôrazom na správnu výslovnosť.

 Prostredníctvom vhodných textov učiteľka demonštruje, že knižná podoba jazyka je vzorom správneho vyjadrovania sa, vedie deti k porovnávaniu a rozlišovaniu nárečových, hovorových, spisovných a nespisovných slov.

Učiteľka volí na vzdelávacie aktivity texty rozmanitých žánrov, snaží sa o pestrosť ich využívania. Okrem ľudovej a autorskej poézie, rozprávok a príbehov využíva informačné texty (detské encyklopédie) a ďalšie in formačné zdroje, vrátane digitálnych technológií.

Pri čítaní príbehov, učiteľka s deťmi diskutuje, či sa príbeh mohol reálne stať, ktoré prvky deja áno a ktoré nie či ide o text, ktorý slúži na zábavu, oddych, ponaučenie, získavanie informácií).

Predpokladom rozvoja tejto oblasti je rozvíjanie jemnej motoriky dieťaťa najmä vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra (výtvarná výchova) a Človek a svet práce.

Ako vyslovujú jednotlivé hlásky?

Vníma rozdiely medzi spisovnou a hovorovou podobou jazyka?

Vyjadruje sa spisovne, alebo používa dialekt? Ako reaguje na usmernenie učiteľky?

Prejavuje snahu a záujem o využitie písanej reči? V akých situáciách, za akým účelom?

Ako pracuje s fikciou a realitou?Zaujíma sa o to, čo sa v príbehu mohlo stať a čo nie? Uvedomuje si a nachádza v literárnom texte možné súvislosti s reálnym životom?

Ako narába s kresliacou potrebou pri jej použití? Dokáže koordinovať pohyb kresliacej potreby po papieri na základe predlohy?

5.2 Matematika a práca

s informáciami

1 Čísla a vzťahy

2Geometria a meranie

4 Práca s informáciami

V obore do 6 pomocou hmatu alebo sluchu určí počet predmetov v skupine a vytvorí skupinu predmetov s  určeným počtom

Pomocou slov a slovných spojení hore, dole, vpredu, vzadu, nad, pod, pred, za, medzi, na (čom, kom), v (čom, kom), vpravo, vľavo, v rohu, v strede (miestnosti, obrázka ...) opíše polohu objektu, umiestni predmet podľa pokynov, dá pokyn na umiestnenie predmetu na určené miesto.

Určí (aj len hmatom), pomenuje a vymodeluje guľu, kocku, valec.

Postaví stavbu z  primeraného množstva (do 10)   stavebnicových dielcov podľa predlohy, podľa pokynov, na danú tému.

Ovláda základy práce s digitálnymi technológiami, vie ovládať digitálne hry či používať digitálne animované programy určené pre danú vekovú skupinu a pod.

Učiteľka deťom umožňuje, aby sa stretávali s najrôznejšími situáciami, pri ktorých sa počet objektov zisťuje len pomocou:

• • hmatu (napr. pod dekou, v rukách za chrbtom, so zakrytými očami, ... );

Iniciuje činnosti, pri ktorých deti spontánne opisujú polohu objektu, prípadne ho umiestňujú na dané miesto (skrývačky).

Učiteľka pomocou modelov, neskôr aj obrázkami predstavuje geometrické útvary, jednoducho opíše ich vlastnosti, necháva ich deti opakovane identifikovať.

Umožňuje využívať rôzne stavebnice na stavanie a skladanie podľa predlohy, podľa popisu, podľa určených pravidiel, na danú tému. Organizuje aj situácie, kde rozhodujúcim zmyslom je hmat.

Učiteľka využíva digitálne pomôcky pre predškolský vek, ktoré má materská škola k dispozícii na zoznamovanie sa a ovládanie základných činností, ktoré poskytujú špeciálne podrobnejšie ovládanie digitálnych pomôcok a hier, ktoré stimulujú:

• pohyb po štvorcovej sieti,

Zapája sa do konkrétnej matematickej aktivity? Do akej miery ju iniciuje? Pridáva sa ku aktivite spontánne? Je v nej úspešné? Čo ho na nej baví a čo nie?

5.3 Človek a príroda

1 Všímanie prírody

4 Človek

6 Prírodné javy

Identifikuje prvky počasia a realizuje krátkodobé pozorovania zmien v počasí.

Opíše ľudské telo v základných anatomických kategóriách.

Opíše základné fyziologické funkcie ľudského tela – dýchanie, trávenie, pohyb, krvný obeh, zmyslové vnímanie.

Opíše vybrané prírodné javy a podmienky zmeny ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania (  sila a pohyb).

Učiteľka diskutuje s deťmi o daždi, vetre a oblačnosti, spolu sa venujú jednoduchému krátkodobému pozorovaniu zmien počasia.

Učiteľka vytvára situácie, v ktorých učí deti rozpoznávať a pomenovávať základné pozorovateľné anatomické kategórie.

Venuje sa objasňovaniu prejavov života človeka (dýchame, prijímame potravu, vylučujeme nepotrebné zvyšky, pohybujeme sa, rastieme a pod.).

Diskutuje s deťmi o procesoch, ktoré prebiehajú v ľudskom tele: dýchanie, trávenie, krvný obeh, zmyslové vnímanie.

V diskusii sa zameriava na identifikáciu aktuálnych predstáv detí o uvedených procesoch a predstavu rozvíja na základe skúmania vnímateľných prejavov uvedených fyziologických funkcií (napr. skúmajú, ako zistíme, že človek dýcha; pozorujú prejavy trávenia a vylučovania; pozorujú a zisťujú, ako sa prejavuje srdcová činnosť v pokoji a pohybe; skúmajú, ako a čím spoznávame prostredie a pod.).

Sila a pohyb –  Vytvára situácie, ktoré umožňujú zistiť, ako je možné dostať predmety do pohybu. Deti skúmajú a porovnávajú veľkosť dvoch síl pôsobiacich opačným smerom v ťahu aj tlaku; skúšajú zmeniť smer pôsobenia určitej sily (napríklad proti pádu predmetov, pohybu predmetov v prievane a pod.).

Ako vyjadruje svoje predstavy o prírodných javoch, predmetoch, situáciách?

Aké otázky kladie pri pozorovaní vlastného tela?

Aká je kresba predstavy dieťaťa o fungovaní ľudského tela (napr. snaží sa zachytiť do kresby skúsenosti a zistené informácie; sústreďuje sa pri tvorbe nákresu na reálne prvky; má snahu vysvetľovať svoju kresbu)?

Ako vysvetľuje fungovanie ľudského tela?

Čo si všíma na ľudskom tele?

Ako vyjadruje svoje predstavy o vybraných prírodných javoch?

Ako experimentuje s prírodnými javmi?

5.4 Človek a spoločnosť

3 Dopravná výchova

7 Ľudia v blízkom a širšom okolí

9 Ľudské vlastnosti a emócie

Pozná nebezpečenstvá súvisiace s cestnou premávkou.

Pozná a dodržiava základné pravidlá správania účastníkov cestnej premávky týkajúce sa chodcov.

Pozná a dodržiava základné pravidlá správania účastníkov cestnej premávky týkajúce sa cyklistov, kolobežkárov, korčuliarov

Pozná a dodržiava základné pravidlá správania v úlohe cestujúceho v hromadnej doprave a v úlohe spolujazdca.

Pozná význam vybraných dopravných značiek

Nadväzuje adekvátny sociálny kontakt (verbálny i neverbálny) s inými osobami – deťmi i dospelými.

Spolupracuje v skupinovej činnosti na základe osobnostných predpokladov.

Dieťa ako chodec

Učiteľka sa s deťmi rozpráva o bezpečnom spôsobe  pohybu po chodníku - chodenie vpravo. Vedie deti k tomu, aby boli obozretné nielen na ceste, ale aj v blízkosti cesty. Učiteľka umožní deťom prechádzanie cez cestu vyznačený priechod so svetelným zariadením I bez neho.

Učiteľka vedie deti k chápaniu rozdielu medzi chodníkom a cestou, k pozeraniu a počúvaniu diania na ceste.

Dieťa ako cyklista. Učiteľka vytvára modelové situácie, v ktorých si deti ako cyklisti, kolobežkári, korčuliari  precvičujú najmä vzájomnú ohľaduplnosť pri pohybe po chodníku a po ceste ako aj na mieste vyhradenom pre bicyklovanie. Vedie ich k používaniu reflexných a ochranných prvkov pri týchto športových aktivitách.

Dieťa ako cestujúci v hromadnej doprave a ako spolujazdec. Učiteľka sa venuje pravidlám správania sa dieťaťa v hromadnej doprave a bezpečnému správaniu dieťaťa ako spolujazdca, napr. venuje pozornosť aj nutnému používaniu ochranných prvkov v role spolujazdca.

Pozornosť venuje tomu, aby deti poznali význam daných dopravných značiek a dokázali podľa nich konať

Učiteľka umožní deťom nadobudnutie skúsenosti, že medzi nami žijú ľudia so zdravotným znevýhodnením.

Učiteľka taktne nabáda deti k spolupráci v hrách a v činnostiach s rešpektovaním ich osobnostných charakteristík (napr. zohľadňuje, či je dieťa spoločenské, alebo má sklony k samotárstvu, aké má vlohy a pod.).

Ako dieťa reaguje na premávku na ceste?

Ako si dieťa vyberá miesto na prechod cez vozovku?

Akým spôsobom dieťa vyhodnocuje situáciu na ceste?

Ako sa dieťa pri dopravnej značke správa?

Ako sa dieťa správa k ľuďom so zdravotným znevýhodnením?

Aká je spolupráca jednotlivých detí v skupinovej hre a činnosti?

Akú rolu v skupinovej činnosti dieťa uprednostňuje?

Ako sa dieťa prejavuje vo svojej role v skupinovej aktivite?

5.5Človek a svet práce

2 Konštruovanie

Podľa návrhu (schémy, náčrtu, predlohy) zhotoví daný predmet.

Učiteľka zadáva deťom jednoduché kreslené technologické postupy a pomáha im orientovať sa v nich a postupovať v činnostiach podľa zadanej schémy, náčrtu, predlohy (napríklad sadenie semien, presádzanie kvetov, skladanie papiera, skladanie konkrétnej stavby z kociek alebo inej dostupnej stavebnice a pod.).

Vytvára si po zadaní technickej úlohy vlastné riešenia a postupy (nie odpozerané)?

Ako zdôvodňuje svoje postupy práce?

5.6 Umenie a kultúra

1.1 Rytmické činnosti

1.5Hudobno-pohybové činnosti

2.1 Výtvarné činnosti s tvarom na ploche

2.4 Spontánny výtvarný prejav

Realizuje rytmický sprievod k riekankám a piesňam.

Využíva tanečné prvky v jednoduchých choreografiách.

Skladá tvary a skladaním vytvorí novotvar (nové zobrazenie) a pomenuje ho.

Vystrihuje časti obrázkov.

Kreslí postavu.

Učiteľka spoločne s deťmi vytvára rytmické sprievody k riekankám a piesňam v podobe rytmu, metra či rytmického ostináta, deti vytvárajú rytmickú predohru, medzihru a dohru hrou na tele, alebo využívajú rytmické nástroje Orffovho inštrumentára.

Učiteľka imitačné osvojuje s deťmi tanečné prvky: tanečnú chôdzu, tanečný beh, prísunový krok (dopredu, dozadu a do strán), poskočný krok, cval, točenie sa v dvojici, točenie sa na mieste, pohupy v kolenách, úklony pri jednoduchých tanečných choreografiách.

Učiteľka podnecuje hravé skladanie nefiguratívnych tvarov do zloženého tvaru, vznik novotvaru (napr. plošných geometrických tvarov z farebného papiera) alebo skladanie kartónových tlačených písmen (do tvarov postavičiek). Nový zložený tvar možno na výkres obkresliť, ofrotážovať, prilepiť a pod., a je možné ho doplniť kresbou alebo maľbou

Učiteľka umožňuje deťom skladanie častí figuratívnych tvarov, vznik novotvaru (napr. časti obrázkov/fotografií zvierat či postáv vystrihnutých z časopisov, ktoré dieťa spája na ploche výkresu do nových tvarov, možnosť dopĺňať tvary kresbou).

Učiteľka zameriava aktivity detí na kresbu postavy človeka , bez nárokov na vystihnutie proporcií, s vystihnutím hlavných znakov (napr. uši, krk, prsty na ruke, chodidlá), s dôrazom na vyjadrenie charakteristických prvkov a spontánny výraz.

 Ako rytmizuje slová a slovné spojenia? Ako rytmizované slová a slovné spojenia využíva v rytmickom sprievode k piesni či riekanke? Akým spôsobom najčastejšie vyjadrí rytmickú stránku spievanej piesne?

Koľko tanečných prvkov má osvojených a dokáže ich spojiť do jednoduchej pohybovej kompozície?

Vie tieto prvky plynulo kombinovať v jednoduchej choreografií?

Uplatňuje dieťa pri činnostiach predstavivosť a  fantáziu? Sú jeho riešenia nezávislé/závislé na predstavách ostatných detí (učiteľky)?
 

Dokáže dieťa postrehnúť časti tváre alebo postavy samostatne (po upozornení učiteľky) alebo postavu štylizuje (zjednodušuje) v záujme vyjadrenia svojho zámeru?
 

5.7 Zdravie a pohyb

1 Zdravie a zdravý životný štýl

3 Pohyb a telesná zdatnosť

Identifikuje typické znaky ochorenia a zdravia.

Uvádza príklady zdravej a nezdravej výživy.

Opíše jednoduchú prevenciu prenesenia infekčného ochorenia (napr. nekýcham na druhého) a vzniku zubného kazu (čistím si zuby).

Ovláda správnu techniku  behu.

Ovláda rôzne techniky lezenia.

Manipuluje s náčiním: hádzanie

Ovláda tieto jednoduché akrobatické zručnosti:  váha predklonmo

Spolu s učiteľkou deti uvádzajú základné znaky choroby a jej vplyvu na denný režim.

S pomocou učiteľky sa deti snažia charakterizovať zdravé a nezdravé stravovanie. Vysvetľuje sa im význam rovnováhy príjmu a výdaja energie (obezita a podvýživa). Dôležité je vysvetliť pitný režim.

Učiteľka upevňuje hygienické návyky a rozpráva sa s deťmi o význame prevencie chorôb (napríklad umývanie rúk ako prevencia pred infekčnými chorobami, otužovanie, pravidelný pohyb; čistenie zubov a obmedzenie konzumácie sladkostí ako prevencia pred zubným kazom a pod.)

Prostredníctvom vhodných telesných cvičení a pohybových hier učiteľka deťom pomáha osvojiť si a zdokonaliť správnu techniku základných lokomočných pohybov (beh rýchly a pomalý,).

Učiteľka využíva na zaradenie rôznych techník lezenia, podliezania a preliezania aj náradie a náčinie.

Učiteľka využíva pri manipulácii s náčiním rôzne cvičenia ako hádzanie lopty jednoručne a obojručne,

Pre rozvoj jednoduchých akrobatických zručností je vhodné využívať cvičenia zamerané na rozvoj koordinačných schopností najmä na podporu statickej rovnováhy ( váha predklonmo -lastovička).

Čo dieťaťu chutí a čo nie? Aké jedlo považuje za zdravé (alebo nezdravé)?Čo rado pije? Vie, či je tento nápoj zdravý?

Čo si predstaví pod obezitou a ako vysvetlí jej vznik? Čo považuje dieťa za chorobu?

Ako vysvetľuje prevenciu pred infekčným ochorením?

Ako vysvetľuje prevenciu pred vznikom zubného kazu?

Akú techniku využíva pri  behu?

Ako prelieza/podlieza prekážku?

Ako triafa loptu do cieľa (jednoručne/obojručne)?

Aké akrobatické zručnosti ovláda? Ako udržiava rovnováhu v stoji na jednej nohe?

Vzdelávacia oblasť

Výkonové štandardy

Obsahové štandardy

Evaluačné otázky

5.1 Jazyk a komunikácia

1.2 Artikulácia a výslovnosť

2.1.2 Porozumenie explicitného významu textu – slovná zásoba

2.1.3Porozumenie implicitného významu textu

2.2.3 Grafomotorické predpoklady písania

Vyslovuje správne, zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny.

Vlastnými slovami vysvetlí význam slov, ktoré pozná (napr. opisom, použitím synonymických výrazov, aj negatívnym vymedzením, teda použitím antoným a i.).

Odpovedá na otázky nad rámec doslovného významu textu a dokáže predvídať dej, domýšľať (dedukovať) obsah, aplikovať informácie z textu v prenesených situáciách a pod.

Kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyb zápästia.

Jazykové hry spestruje učiteľka využívaním špecifických riekaniek so zameraním na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek, slabikotvorných spoluhlások r, ŕ, l, ĺ, a pod.). 

Pri hlasnom čítaní deťom učiteľka dbá na prozódiu (intonáciu, prízvuk, tempo, intenzitu, pauzy), moduláciou hlasu zvýrazňuje rozdiel medzi rozprávačom a priamou rečou rôznych postáv.

V rámci rozhovorov a diskusií  k čítaným textom kladie učiteľka rôzne typy otázok, podnecuje deti k rozmýšľaniu o obsahu textu, rozvíja a prehlbuje porozumenie vo viacerých smeroch a rovinách porozumenia.

 Prostredníctvom výtvarných a pracovných aktivít na voľnej ploche si dieťa rozvíja vizuálno-motorickú koordináciu pohybu ruky, zápästia a prstov pri jej cielenom pohybe. Pri využívaní kresliacich potrieb sa dieťa učí regulovať tlak ruky na podložku

Ako vyslovuje jednotlivé hlásky?

S výslovnosťou ktorých hlások má problémy? Vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž)?

Vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky l/ĺ, r/ŕ ?

Ako reaguje na nové neznáme slová? Pýta sa, ak niečomu nerozumie? Rád používa slová,  ktoré sa práve naučil

Ako reaguje na podnety k predvídaniu? Rád si vymýšľa možné scenáre? Vytvára si vlastné predstavy? Ako ich dáva najavo?

Napodobňuje grafickú stránku písomného prejavu dospelých, aj keď ešte nepozná písmená písanej abecedy?

5.2Matematika a práca

s informáciami

1 Čísla a vzťahy

2 Geometria a meranie

3  Logika

V obore do 6 pomocou hmatu alebo sluchu určí počet predmetov v skupine a vytvorí skupinu predmetov s  určeným počtom.

Pridá ku skupine a odoberie zo skupiny skupinu s daným počtom.

V skupine útvarov identifikuje (aj hmatom) kruh, štvorec, obdĺžnik, trojuholník.

Pokračuje vo vytvorenej postupnosti predmetov alebo nakreslenej postupnosti obrázkov. Predmety môžu byť celkom odlišné, alebo sa líšia iba farbou či veľkosťou. 

Učiteľka deťom umožňuje, aby sa stretávali s najrôznejšími situáciami, pri ktorých sa počet objektov zisťuje len pomocou:

- sluchu ( dieťa určuje slabiky v slove; rôzne zvuky – počet tliesknutí , dupnutí, zaťukaní, úderov na bubon, triangel, ...).

Zisťovanie počtu umožňuje učiteľka deťom využívať v rôznorodých prostrediach (tieto prostredia využíva aj na zadávanie úloh, ktoré nemajú riešenie, alebo majú viac riešení), ako napríklad sú:

• stolné hry, kde sa činnosť odvíja od hľadania a prikladania dielikov s rovnakým počtom (princíp domina) až po hry, kde sa pohybuje hracia figúrka na základe počtu

Vedie deti k tomu, aby skúšali popisovať daný geometrický objekt, hľadali spoločné aj odlišné vlastnosti dvoch konkrétnych geometrických objektov, vedeli zdôvodniť, prečo daný objekt nemôže byť určený objekt (a to aj len pomocou hmatu

Organizuje hry, kde deti opakujú pravidelne sa meniace jednoduché činnosti (napríklad drep, drep, vzpažiť a pripažiť, napríklad drep, drep, vzpažiť a upažiť ...).

  Zapája sa do konkrétnej matematickej aktivity?

 Do akej miery ju iniciuje?

Pridáva sa ku aktivite spontánne?

 Je v nej úspešné?

Čo ho na nej baví a čo nie?

5.3 Človek a príroda

1 Vnímanie prírody

6 Prírodné javy

5.4 Človek a spoločnosť

2 Orientácia v čase

Rozpráva o prírodných reáliách známeho okolia.

 Triedi prírodné reálie podľa rôznych identifikovaných znakov.

Vymenuje ročné obdobia.

Uvedomuje si zmeny v prírode počas roka.

Opíše vybrané prírodné javy a podmienky zmeny ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania (svetlo a tiene, teplo a horenie, topenie a tuhnutie, vyparovanie, rozpúšťanie, zvuk, sila a pohyb

Plynule rozpráva o svojich záľubách aj povinnostiach

 Učiteľka vytvára situácie, v ktorých majú deti možnosť prezentovať aktuálne predstavy o prírodných javoch.

Vytvára situácie, v ktorých je úlohou detí triediť prírodné objekty podľa znaku, ktorý si určia deti a zisťuje, ako exaktne pracujú so zvoleným kritériom

Učiteľka sa rozpráva s deťmi o pozorovateľných zmenách v prírode, ktoré nastávajú v dôsledku zmien ročných období –zima

Učiteľka zisťuje aktuálne predstavy detí o vybraných prírodných javoch a ďalej ich spolu s deťmi skúma:

Topenie a tuhnutie  - Pozorujú zmenu vlastností látok vplyvom tepla, skúmajú bežne dostupné látky, s ktorými sa bezpečne manipuluje – ľad, sneh

Učiteľka sa rozpráva s deťmi o čase strávenom doma a čase strávenom v materskej škole. Spolu sa rozprávajú o význame záľub a deti si svoje záľuby vzájomne porovnávajú. Rozprávajú sa o povinnostiach v rámci režimu dňa (napríklad čistiť si zuby, ísť včas spať).

Ako sa vyjadruje o prírode?

Aké otázky kladie pri pozorovaní prírodných predmetov, javov, situácií?

Ako triedi prírodné objekty v prípade určeného kritéria triedenia?

Čím argumentuje, keď diskutuje o svojej predstave, vysvetlení pozorovaného prírodného javu, predmetu, pozorovanej situácie?

Ako vyjadruje svoje predstavy o vybraných prírodných javoch? Ako experimentuje s prírodnými javmi?

Ako opisuje svoje postupy pri experimentovaní s prírodnými javmi?

Ako dieťa trávi čas doma, aké má záľuby?

5 História okolia

7 Ľudia v blízkom a širšom okolí

9 Ľudské vlastnosti a emócie

10 Prosociálne správanie

5.5 Človek a svet práce

2.Konštruovanie

Uvedie príklad tradičnej regionálnej kultúry podľa miestnych podmienok

Vymenuje členov blízkej rodiny, identifikuje príbuzenské vzťahy v blízkej rodine.

Sústredí sa na činnosť na základe zapojenia vôľových vlastností.

Rozlišuje vhodné a  nevhodné správanie.

Obdarí druhých.

Chápe technický náčrt ako návod pre vytvorenie predmetu.

Učiteľka rozpráva a vedie riadený rozhovor o minulosti blízkeho okolia aj prostredníctvom zvykov, tradícií a folklóru, ktoré sa viažu na danú lokalitu. Obsah sprístupňuje napríklad prostredníctvom sviatkov, na ktoré sa lokálne zvyky, tradície a folklór viažu – Mikuláš, Vianoce

Učiteľka taktne umožní dieťaťu prezentovanie individuálnej skúsenosti o vlastnej rodine, rodinných väzbách (napr. rodičia, súrodenci, starí rodičia, prarodičia) aj na základe využitia fotografií z rodinného prostredia

Motivuje deti na sústredenie sa na hru a inú činnosť prostredníctvom cieleného vzbudenia záujmu rôznymi motivačnými prostriedkami, zohľadňuje, aké má dieťa vôľové vlastnosti.

Vytvára situácie na vzájomné aktívne počúvanie, napr. rozprávanie zážitkov, pričom vedie deti k vzájomnému počúvaniu.

Vedie deti k chápaniu vhodného  a nevhodného správania prostredníctvom rozprávok a príbehov v rôznych médiách – detská literatúra, film, televízia...

 Učiteľka navodí situácie, v ktorých sa deti obdarúvajú navzájom, alebo obdarúvajú inú osobu.

Učiteľka poskytuje deťom predlohy predmetov a pomáha im identifikovať predmety podľa predlohy zo súboru predložených predmetov, pričom vedie deti k všímaniu si detailov predmetov, prípadne k dopĺňaniu predlohy o prvky, ktoré dieťa identifikuje na predmete a na predlohe chýbajú (napríklad dieťa doplní obrázok zo šálky, ktorú identifikovalo ako predmet zobrazený  na náčrte, predlohe; na predlohe doplní chýbajúce tlačidlo z imitácie mobilného telefónu – hračky a pod.).

Ako sa dieťa vyjadruje k lokálnym zvykom, tradíciám a folklóru

Ako dieťa rozpráva zážitky z rodinného prostredia?

Ako často dieťa strieda hry a činnosti? Ako sa dieťa sústreďuje na činnosť? Ako často dieťa nedokončí činnosť?

Ako hodnotí dieťa vhodné a  nevhodné správanie?

Akým spôsobom obdaruje dieťa iných?

Ako pracuje s náradím (napr. stará sa o používané náradie tak, aby sa zachovala jeho funkčnosť; pracuje s náradím tak, aby neohrozovalo seba ani druhých)?

Ako vníma zodpovednosť za poriadok po ukončení aktivity?

5.6 Umenie a kultúra

1. Hudobná výchova

1.2 Vokálne činnosti

1.5 Hudobno-pohybové činnosti

2 Výtvarná výchova

2.2 Výtvarné činnosti s tvarom v priestore

2.4 Spontánny výtvarný prejav

Spieva piesne a riekanky.

Využíva tanečné prvky v jednoduchých choreografiách

Skladá, spája z rôznych materiálov priestorovú zostavu, pomenuje ju.

Kreslí postavu

Učiteľka vytvára u detí návyk správneho speváckeho dýchania realizáciou dychových rozcvičiek a hier s dychom.

Vhodne kombinuje hru na tele (tlieskanie, plieskanie, dupanie) a tanečné prvky.

Učiteľka vedie deti, aby objekt alebo architektúru vytvárali z hotových prvkov (škatuľky, geometrické tvary, prírodniny, s využitím kartónu a iných materiálov), materiál spájali lepením, upevňovaním lepiacou páskou, plastelínou...s dôrazom na predstavivosť dieťaťa.

Učiteľka zameriava aktivity detí na kresbu postavy človeka, bez nárokov na vystihnutie proporcií, s vystihnutím hlavných znakov (napr. uši, krk, prsty na ruke, chodidlá), s dôrazom na vyjadrenie charakteristických prvkov a spontánny výraz.

Aké sú jeho spevácke návyky, schopnosti a zručnosti?

Ktoré tanečné prvky dokáže spojiť s hrou na tele?

Ako kombinuje rôznorodé materiály? Vyberá si skôr geometrické, organické tvary alebo ich kombinuje?
Je jeho priestorová kompozícia ucelená?

5.7 Zdravie a pohyb

3 Pohyb a telesná zdatnosť

Sezónne činnosti.

Vykoná tieto základné polohy a postoje podľa pokynov: kľak

Ovláda základné lokomočné pohyby : chôdza.

Manipuluje s náčiním: hádzanie a chytanie lopty vo dvojiciach.

Hry so snehom, na snehu a na ľade.

Učiteľka na základe opakovaných pokynov a ukážok podporuje u deti osvojenie si základných polôh a postojov, kľak. Vhodné je používať poradové cvičenia a správnu terminológiu (upažiť, zapažiť, vzpažiť, predpažiť, pripažiť, unožiť, zanožiť, prednožiť, prinožiť, pokrčiť, skrčiť a pod.).

Prostredníctvom vhodných telesných cvičení a pohybových hier učiteľka deťom pomáha osvojiť si a zdokonaliť správnu techniku základného lokomočného pohybu: chôdza.

Učiteľka využíva pri manipulácií s náčiním rôzne cvičenia  hádzanie a chytanie lopty vo dvojiciach, .

Ako reaguje pri zadaní slovného pokynu (vykonáva správne zadanú polohu, postoj)?

Akú techniku využíva pri vykonávaní základných lokomočných pohybov?

Ako chytá loptu?

Vzdelávacia oblasť

Výkonové štandardy

Obsahové štandardy

Evaluačné otázky

5.1 Jazyk a komunikácia

1Hovorená reč

 1.1 Komunikačné konvencie

1.3 Gramatická správnosť a spisovnosť

2.Písaná reč                   2.1.4 Znalosť žánrov a jazykových prostriedkov písanej reči

2.2.2 Fonologické procesy a fonologické uvedomovanie

2.2.3 Grafomotorické predpoklady písania

Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami – deťmi i dospelými.  

Rozumie spisovnej podobe jazyka.

Predvída udalosti deja, zápletku, záver príbehu a opiera sa pri tom o poznanie štruktúry rozprávok, príbehov pre deti a bájok.

Rozhodne, či sa dve slová rýmujú.

Pri kreslení a grafomotorických činnostiach drží ceruzku správnym spôsobom a vyvíja primeranú intenzitu tlaku na podložku

Spoločné diskusie učiteľka vedie tak, aby rovnomerne zapájala všetky deti do rozhovorov. Menej  aktívne deti nenásilnou formou povzbudzuje,  poskytuje im príležitosť – priestor a čas – na vyjadrenie, zabezpečuje podpornú spätnú väzbu, aj zo strany ostatných detí

Prostredníctvom vhodných textov učiteľka demonštruje, že knižná podoba jazyka je vzorom správneho vyjadrovania sa, vedie deti k porovnávaniu a rozlišovaniu nárečových, hovorových, spisovných a nespisovných slov

Pri čítaní príbehov učiteľka s deťmi diskutuje, či sa príbeh mohol reálne stať, ktoré prvky deja áno a ktoré nie, aký bol zámer autora knihy z hľadiska žánru textu (či ide o text, ktorý slúži na zábavu, oddych, ponaučenie, získavanie informácií).

V texte básní, riekaniek, hádaniek a vyčítaniek deti vyhľadávajú slová, ktoré sú si zvukovo podobné (rýmujú sa), k zadaným slovám vyberajú ďalšie zvukovo podobné slová z radu slov, ktoré ponúka učiteľka alebo navrhujú vlastné slová. 

V nadväznosti na to si dieťa osvojuje zvládnutie jednoduchých grafomotorických prvkov vyžadujúcich prácu zápästia -  vertikálne línie.

V akých situáciách dieťa samé začína komunikáciu? Akým spôsobom? Má problémy s nadväzovaním komunikácie? V akých situáciách?

Vyjadruje sa spisovne, alebo používa dialekt? Ako reaguje na usmernenie učiteľky? Ako často ho treba usmerňovať a opravovať? Prekáža mu to v komunikácii? Snaží sa opraviť a vyjadriť sa spisovne?

Zaujíma sa o to, čo sa v príbehu mohlo stať a čo nie? Uvedomuje si a nachádza v literárnom texte možné súvislosti s reálnym životom? Robí to na podnet učiteľky alebo spontánne? 

Korešponduje dĺžka zápisu s dĺžkou slova v zvukovej podobe? 

Ako sa orientuje v zvukovej štruktúre slova? Hľadá odpovede na otázky, ktoré

Dokáže koordinovať pohyb kresliacej potreby po papieri na základe predlohy? Dokáže napodobniť intenzitu, dĺžku a tvar línie?

Aké typy grafomotorických prvkov mu robia problémy?

5.2 Matematika a práca

s informáciami

1 Čísla a vzťahy

2 Geometria a meranie

3 Logika

V obore od 1 do 10 pokračuje od náhodného čísla v numerickej postupnosti po číslo 10.

Pomocou slov a slovných spojení hore, dole, vpredu, vzadu, nad, pod, pred, za, medzi, na (čom, kom), v (čom, kom), vpravo, vľavo, v rohu, v strede (miestnosti, obrázka ...) dokreslí obrázok podľa pokynov, dá pokyn na dokreslenie obrázka na určené miesto.

Približne nakreslí kruh, štvorec, obdĺžnik, trojuholník.

Objaví a jednoducho opíše pravidlo postupnosti.

Rozhodne o pravdivosti (áno/nie, platí/neplatí) jednoduchých tvrdení.

Pri menej prehľadných situáciách učiteľka ukazuje, ako si pri zisťovaní počtu môžeme pomáhať chodením pomedzi predmety.

Učiteľka oboznamuje deti s tým, ako sa dá postupné zisťovanie jednotlivých počtov využiť pri riešení jednoduchých úloh, kde sa pridáva, odoberá, dáva spolu a rozdeľuje.

Iniciuje činnosti, pri ktorých deti na základe pokynu  dokresľujú obrázok  na dané miesto.

Iniciuje činnosti, pri ktorých sa deti s rovinnými útvarmi stretávajú predovšetkým prostredníctvom telies (napríklad otáčanie stien telesa, obkresľovanie (kreslenie pôdorysu), prestrkávanie telies cez „tesné“ otvory, ...).

Vedie deti k tvorbe najmä rovinných útvarov. Umožňuje pri tom používať čo najrôznejšie formy ( kreslenie, strihanie, lepenie , skladanie, lámanie, modelovanie, ...).

Prepája úlohy na pravidelnosť s estetickým vnímaním a bežným životom. Iniciuje hľadanie pravidelností okolo nás. Deti identifikujú vzor, ktorý sa opakuje napríklad na oblečení, v rôznej výzdobe, v prírode. Identifikujú postupnosť (napríklad po lete príde vždy jeseň), v určitej postupnosti vzorov môžu identifikovať dvojicu vzorov, ktoré vždy idú po sebe a pod.

Ako správne a úspešne rozumie konkrétnemu matematickému pojmu pri komunikácií s učiteľkou, s ostanými deťmi?

5.3 Človek a príroda

1 Vnímanie prírody

3 Živočíchy

Odlišuje živé a neživé súčasti prírody.

Identifikuje rôznorodosť živočíšnej ríše –

Na základe pozorovania identifikuje rozdiely medzi živočíchmi v spôsobe ich pohybu.

Vie, že rôzne druhy živočíchov vyžadujú pre svoj život rôzne druhy potravy.

Opíše spôsoby starostlivosti o niektoré živočíchy.

Špeciálne sa venuje odlišovaniu živej a neživej prírody, diskutuje s deťmi o prejavoch života.

Učiteľka vedie deti k pozorovaniu a porovnávaniu rôznych živočíchov podľa vonkajších znakov ich tiel, podľa rôznych spôsobov ich pohybu v prostredí, podľa rôzneho spôsobu získavania potravy a k porovnávaniu podmienok, v ktorých  živočíchy žijú.

Pri pozorovaní živočíchov sa zameriava na tie, ktoré sa nachádzajú v blízkom okolí , alebo na tie s ktorými majú deti skúsenosti, sú v blízkom okolí pozorovateľné.

Učiteľka vedie deti k spoznávaniu spôsobu života vybraných druhov živočíchov.

Čo si všíma na prírodných reáliách?

Je voči prírodnému prostrediu zvedavé?

Ako triedi živočíchy v prípade určeného kritéria triedenia (napríklad sústreďuje sa pri triedení živočíchov na určené znaky)?

5.4 Človek a spoločnosť

1 Orientácia v čase

4 Geografia okolia

8 Základy etikety

9 Ľudské vlastnosti a emócie

10 Prosociálne správanie

Správne používa pojmy včera, dnes a zajtra

Vie, koľko má rokov, pozná ročné obdobie, príp. aj mesiac svojho narodenia

Odzdraví primerane situácii akceptuje osobu, s ktorou sa zdraví.

Používa pozdrav, prosbu, poďakovanie, ospravedlnenie vzhľadom na aktuálnu situáciu.

Orientuje sa na elementárnej úrovni v časových vzťahoch dňa, týždňa, mesiaca a roka.

Pri opise krajiny používa pojmy ako vrch, les, pole, lúka, potok, rieka, jazero, rybník.

Používa prosbu, poďakovanie, ospravedlnenie vzhľadom na aktuálnu situáciu

Sústredí sa na činnosť na základe zapojenia vôľových vlastností.

Požiada o pomoc, keď si to situácia vyžaduje a poďakuje za pomoc od druhých. Poskytne iným pomoc.

Učiteľka vytvára situácie, v ktorých majú deti možnosť rozvíjať si adekvátne používanie pojmov vyjadrujúcich časové súvislosti, najmä: včera, dnes, zajtra, dávno, teraz, potom (napríklad pri opise zážitkov, záľub, plánov na prázdniny, rodokmeňa a pod.).

Vedie deti k tomu, aby sa orientovali v časových súvislostiach dňa, týždňa a roka v spojení s konkrétnymi činnosťami (napríklad režim dňa, oslavy a sviatky, dni pracovného voľna a pod.) a prostredníctvom rozlišovania podstatných znakov (napríklad ročných období, jednotlivých fáz dňa a pod.).

Učiteľka sa s deťmi rozpráva o  meraní času hodinami a kalendárom. Oboznamuje ich so základnou funkciou hodín a kalendáru (čo merajú, ako sa používajú

Učiteľka spoznáva s deťmi okolitú krajinu a venuje sa rozvoju používania pojmov, pomocou ktorých geograficky pomenúvame prírodné prostredie: vrchy, lesy, polia, lúky, rybník, najmä konkrétne vzhľadom na vlastný región a pod.

Dovedie deti k používaniu a zautomatizovaniu zdvorilostných fráz typu, napr. prosím, ďakujem, nech sa páči, dovolíš, prepáč, ale aj všetko najlepšie a iné prostredníctvom:

• vlastného modelu etického správania,
• rolových hier,

Motivuje deti na sústredenie sa na hru a inú činnosť prostredníctvom cieleného vzbudenia záujmu rôznymi motivačnými prostriedkami, zohľadňuje, aké má dieťa vôľové vlastnosti.

Docieli, aby si deti navzájom pomáhali v rôznych situáciách a dokázali túto pomoc oceniť pozitívnym hodnotením.

Ako dieťa chápe plynutie času prostredníctvom blízkych spomienok a blízkych plánov do budúcnosti (včera, dnes, zajtra)?

Ako vníma dieťa minulosť (napr. nezvratnosť situácií)?

Akým spôsobom si dieťa všíma rôznorodosť krajiny? Ako krajinu opisuje

Používa dieťa vhodné zdvorilostné frázy v kontakte s inými?

Ako často dieťa strieda hry a činnosti?

Ako sa dieťa sústreďuje na činnosť?

Ako často dieťa nedokončí činnosť?

V ktorých situáciách dieťa požiada o pomoc dospelého?

Či a ako požiada dieťa o pomoc pri riešení problému alebo konfliktu?

5.5 Človek a svet práce

2. 2 Konštruovanie

Podľa návrhu (schémy, náčrtu, predlohy) zhotoví daný predmet.

Učiteľka zadáva deťom jednoduché kreslené technologické postupy a pomáha im orientovať sa v nich a postupovať v činnostiach podľa zadanej schémy, náčrtu, predlohy (skladanie konkrétnej stavby z kociek alebo inej dostupnej stavebnice a pod.).

Vytvára si po zadaní technickej úlohy vlastné riešenia a postupy (nie odpozerané)?Ako zdôvodňuje svoje postupy práce?

5.6 Umenie a kultúra

1 Hudobná výchova

1.2 Vokálne činnosti

1.5 Hudobno pohybové činnosti

2 Výtvarná výchova

2.1 Výtvarné činnosti s tvarom na ploche

2.4 Spontánny výtvarný prejav

Spieva riekanky.

Imituje pohyb v hudobno – pohybových hrách.

Vystrihuje časti obrázkov.

Spája časti obrázkov lepením.

Používa rôzne maliarske nástroje.

Učiteľka spieva s deťmi riekanky.

Učiteľka vyberá vhodné hudobno-pohybové hry, v ktorých deti imitujú pohyb, resp. tvoria vlastné pohybové vyjadrenie. Vedie ich k dodržiavaniu pravidiel                v hudobno-pohybových hrách.

Učiteľka umožňuje deťom skladanie častí figuratívnych tvarov, vznik novotvaru (napr. časti obrázkov/fotografií zvierat či postáv vystrihnutých z časopisov, ktoré dieťa spája na ploche výkresu do nových tvarov, tvar možno prilepiť a pod.

Učiteľka podnecuje používanie čiary, bodu (kreslenie vybraným nástrojom a materiálom; dieťa si má predtým možnosť vyskúšať rôzne kresliace nástroje, napr. ceruzku rôznej tvrdosti, fixku, uhlík, rudku, štetec/drievko a tuš ... ) a porovnať rôzne kvality ich kresebnej stopy.

Aký žáner najviac obľubuje?

Ako imituje dieťa pohyb v hudobno-pohybových hrách? Akú podobu majú jeho vlastné pohybové vyjadrenia? Dodrží pravidlo v hudobno-pohybovej hre?

Akým spôsobom vie dieťa rozprávať o vytvorenom obrázku?

Aký materiál dieťa uprednostňuje?

5.7 Zdravie a pohyb

2 Hygiena a sebaobslužné činnosti

3 Pohyb a telesná zdatnosť

 4 Sezónne činnosti

Udržiava poriadok vo svojom okolí.

Vykoná základné polohy a postoje podľa pokynov: ľah.

Ovláda správnu techniku chôdze a behu.

Manipuluje s náčiním: hádzanie.

Zvládne turistickú prechádzku.

Hry na snehu, so snehom, na ľade

Učiteľka vedie deti k tomu, aby si hračky upratali a udržiavali poriadok vo svojom okolí.

Prostredníctvom vhodných telesných cvičení a pohybových hier učiteľka deťom pomáha osvojiť si a zdokonaliť správnu techniku základných lokomočných pohybov: ľah.

Prostredníctvom vhodných telesných cvičení a pohybových hier učiteľka deťom pomáha osvojiť si a zdokonaliť správnu techniku základných lokomočných pohybov (slalomový beh).

Učiteľka využíva pri manipulácii s náčiním rôzne cvičenia ako hádzanie  na cieľ,  s využitím netradičného náčinia(snehové gule).

Učiteľka motivuje deti počas prechádzky tak, aby deti zvládli súvislú chôdzu primeraného trvania bez únavy alebo vyčerpania. Turistické prechádzky sa spravidla  realizujú počas pobytu vonku.

Akú techniku využíva pri vykonávaní pri ľahu?

Akú techniku využíva pri behu?

Vzdelávacia oblasť

Výkonové štandardy

Obsahové štandardy

Evaluačné otázky

5.1 Jazyk a komunikácia

1 Hovorená reč

1.2 Artikulácia

a výslovnosť

1.3 Gramatická správnosť a spisovnosť

2 Písaná reč

2.1 Chápanie obsahu, významu a funkcií písanej reči

2.1.2 Porozumenie explicitného významu textu – slovná zásoba.

2.1.3Porozumie implicitného významu textu.

2.2.3 Grafomotorické predpoklady písania 

Vyslovuje správne, zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny.

Rozumie spisovnej podobe jazyka.

Vlastnými slovami vysvetlí význam slov, ktoré pozná (napr. opisom, použitím synonymických výrazov, aj negatívnym vymedzením, teda použitím antoným a i.)

Uvažuje nad informáciami prezentovanými prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, porovnáva ich s vlastnou skúsenosťou a s tým, čo vie z iných zdrojov.

Pri kreslení a grafomotorických činnostiach drží ceruzku správnym spôsobom a vyvíja primeranú intenzitu tlaku na podložku.

Jazykové hry spestruje učiteľka využívaním špecifických riekaniek so zameraním na precvičovanie problematických spoluhlások l, ĺ ,r ,ŕ.

Učiteľka vytvára príležitosti, ktoré deťom umožňujú vnímať a sledovať, že jazyk používaný v knihách a bežná hovorená reč sa môžu líšiť.

Pri hlasnom čítaní učiteľka dbá na prozódiu (intonáciu, prízvuk, tempo, intenzitu, pauzy), moduláciou hlasu zvýrazňuje rozdiel medzi rozprávačom  a priamou rečou rôznych postáv.

Učiteľka zaraďuje do činností nielen texty publikované v knižnej alebo časopiseckej podobe, ale aj texty a obsahy sprostredkované informačno-komunikačnými technológiami (napr. texty na internete, obsahy, ktoré sú súčasťou televíznych programov, výučbových programov pre digitálne technológie a digitalizovaných hier pre deti a pod.) Okrem otázok na doslovný význam textu vedie deti k:

• predvídaniu obsahu, formulovaniu očakávaní, utváraniu predstáv,

Dieťa osvojuje zvládnutie jednoduchých grafomotorických prvkov vyžadujúcich prácu zápästia - horizontálne línie.

Vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky l, ĺ, r, ŕ?

Vyjadruje sa spisovne alebo používa dialekt?

Ako reaguje na usmernenie učiteľky?

Ako reaguje na nové neznáme slová? Pýta sa, ak niečomu nerozumie? Rád používa slová,  ktoré sa práve naučil?

Ako reaguje na položené otázky?

Snaží sa odpovedať, aj keď nevie? Aké stratégie pri tom používa? Háda? Rozmýšľa? Snaží sa spomenúť si?

Prispôsobuje svoje očakávania obsahu textu?  Sú jeho predpoklady (pod vplyvom textu) čoraz primeranejšie a reálnejšie?

Ako pracuje s vlastnou skúsenosťou? Prejavuje sa v jeho odpovediach na otázky? Ako dáva do súvislosti svoje skúsenosti s udalosťami v príbehu? Vie uviesť príklady podobných situácií zo života?

Dokáže koordinovať pohyb kresliacej potreby po papieri na základe predlohy? Dokáže napodobniť intenzitu, dĺžku a tvar línie?

5.2Matematika a práca

s informáciami

1 Čísla a vzťahy

2 Geometria a meranie

3 Logika

4 Práca s informáciami

Pridá ku skupine a odoberie zo skupiny skupinu s daným počtom.

Poskladá z primeraného množstva útvarov obrázok podľa predlohy, pokynov a na danú tému.

 Nakreslí, rozlíši, vymodeluje a pomenuje rovnú a krivú čiaru.

Rozhodne, či daný objekt má/nemá danú vlastnosť. 

Ovláda základy práce s digitálnymi technológiami, vie ovládať digitálne hry či používať digitálne animované programy určené pre danú vekovú skupinu a pod

Hry so symbolickými peniazmi a tovarom (zisťovanie ceny nákupu, porovnávanie cien nákupov, koľko nám chýba, koľko je navyše), rozmieňanie (aj na predpísaný počet), čo sa dá kúpiť za peniaze (aj pre predpísaný počet kusov tovaru),

Precvičovacie aktivity na určovanie počtu organizuje aj formou rôznych hier a súťaží v menších skupinkách, napr. pre trojice (jeden v určenej forme vytvára počet, druhý ho určuje a  tretí určuje, či to prvý a druhý urobil správne; v činnostiach sa striedajú).

Poskladá z primeraného množstva útvarov obrázok podľa predlohy a na danú tému.

Iniciuje činnosti, pri ktorých sa kreslia, obťahujú rovné, krivé aj uzavreté čiary rôznej hrúbky.

Na kreslenie čiar organizuje rôznorodé činnosti a hry, ako napríklad:

• riešenie bludísk

Umožní deťom vytvárať pri stavbách pravidelnosť (napríklad vyplň rám týmito kockami tak, aby sa červená a modrá kocka nestretávali a pod.).

Učiteľka využíva digitálne pomôcky pre predškolský vek, ktoré má materská škola k dispozícii na zoznamovanie sa a ovládanie základných činností, ktoré poskytujú špeciálne podrobnejšie ovládanie digitálnych pomôcok a hier, ktoré stimulujú:

• vyfarbovanie čiar a uzavretých plôch.

Vidí v jednotlivých číslach univerzálny model pre počet? Vie to použiť pri riešení úloh?

Zlepšuje sa vo využívaní rôznych symbolov, modelov? Ako často a do akej miery ich používa správne?

5.3 Človek a príroda

1 Vnímanie prírody

5 Neživá príroda

6 Prírodné javy

Rozpráva o prírodných reáliách známeho okolia

Uvedie príklady javov, v ktorých je možné vnímať prítomnosť vzduchu.

Opíše Zem ako súčasť vesmíru.

Opíše vybrané prírodné javy a podmienky zmeny fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania  - svetlo a tiene, magnetizmus.

Učiteľka vytvára situácie, v ktorých majú deti možnosť prezentovať aktuálne predstavy o prírodných javoch, predmetoch a situáciách.

Učiteľka s deťmi diskutuje o prejavoch pohybu vzduchu, ktoré poznajú z bežného života (prievan, vietor, pohyb teplého vzduchu nad výhrevnými telesami a pod.). Učiteľka vytvára situácie, v ktorých majú deti možnosť vnímať prítomnosť vzduchu rôznymi zmyslami (napr. fúkanie vzduchu do vody slamkou; vytláčanie vzduchu zo špongie pod vodou, nafukovanie balóna a pod.). Diskutuje s deťmi o význame vzduchu pre život človeka, rastlín a živočíchov.

Učiteľka diskutuje s deťmi o ich predstavách o Zemi ako o vesmírnom telese (používa najmä glóbus). Diskutuje s deťmi o rôznych vesmírnych telesách, najmä o Zemi a iných planétach, Slnku a iných hviezdach a o Mesiaci a iných obežniciach planét. Diskutuje o spôsoboch, pomocou ktorých človek skúma vesmír

Učiteľka zisťuje aktuálne predstavy detí o vybraných prírodných javoch a ďalej ich spolu s deťmi skúma:

Svetlo a tiene - Identifikujú spolu zdroje svetla a to, ako je možné svetlo vytvoriť. Skúmajú tvorbu tieňa, jeho predlžovanie a skracovanie, pozorovanie tieňa v exteriéri v súvislosti so zdanlivým pohybom Slnka po oblohe a pod.

Magnetizmus – Učiteľka vedie deti ku skúmaniu toho, ktoré predmety sú priťahované magnetom a ku skúmaniu vzájomného správania sa magnetov voči sebe.

Ako sa vyjadruje o prírode?

Aké otázky kladie pri pozorovaní prírodných predmetov, javov, situácií?

Ako dieťa postupuje, aby zistilo o pozorovanom jave, situácii viac?

Aké otázky kladie pri pozorovaní prvkov neživej prírody?

Ako experimentuje s prvkami neživej prírody?

Ako opisuje svoje postupy pri experimentovaní s prvkami neživej prírody?

Čo si všíma na prvkoch neživej prírody?

5.4 Človek a spoločnosť

4 Geografia okolia

5 História okolia

9 Ľudské vlastnosti a emócie

10 Prosociálne správanie.

Pri opise krajiny používa pojmy  -  les.

Uvedie príklad tradičnej regionálnej kultúry podľa miestnych podmienok.

Dokončuje individuálnu alebo skupinovú činnosť.

Podelí sa o veci.

Učiteľka spoznáva s deťmi okolitú krajinu a venuje sa rozvoju používania pojmov, pomocou ktorých geograficky pomenúvame prírodné prostredie: les konkrétne vzhľadom na vlastný región.

Učiteľka rozpráva a vedie riadený rozhovor o minulosti blízkeho okolia aj prostredníctvom zvykov, tradícií a folklóru, ktoré sa viažu na danú lokalitu. Obsah sprístupňuje napríklad prostredníctvom sviatkov, na ktoré sa lokálne zvyky, tradície a folklór viažu - fašiangy. 

Motivuje deti na sústredenie sa na hru a inú činnosť prostredníctvom cieleného vzbudenia záujmu rôznymi motivačnými prostriedkami

Taktne usmerňuje deti k vzájomnému podeleniu sa s hračkami alebo vecami a tento počin pozitívne hodnotí.

Akým spôsobom si dieťa všíma rôznorodosť krajiny? Ako krajinu opisuje?

Akým spôsobom vníma dieťa ako človek pretvára krajinu (stavbami, poľnohospodárstvom a podobne

Ako sa dieťa vyjadruje k lokálnym zvykom, tradíciám a folklóru?

Ako sa dieťa sústreďuje na činnosť?

Ako často dieťa nedokončí činnosť?

Akým spôsobom sa podelí o veci?

5.5Človek a svet práce

1 Materiály a ich vlastnosti

2 Konštruovanie

4 Technológie výroby

5 Remeslá a profesie

Vytvorí jednoduchý výrobok a pomenuje jeho účel

Identifikuje suroviny potrebné na prípravu niektorých vybraných bežne používaných výrobkov.

Pozná niektoré tradičné remeslá.

Učiteľka zadáva deťom jednoduché konštrukčné úlohy, pričom pri ich riešení zapája deti do riešenia jednoduchých technických problémov a to tým, že sa pýta otázky typu „ako?“ (napríklad: Ako postaviť stenu z kociek, aby bola stabilná? ). Po dokončení výrobku učiteľka vedie deti k opisu tvorby a účelu vytvoreného výrobku.

Učiteľka sprostredkuje deťom vedomosti o výrobe niektorých vybraných výrobkov (napr. výroba múky z obilia a chleba z múky; výroba masla zo smotany; výroba džúsu z ovocia; výroba recyklovaného papiera z novín; príprava čaju zo sušených bylín; sušenie liečivých bylín, húb a ovocia a pod.), pričom realizovateľné postupy s nimi uskutočňuje a o postupoch spolu diskutujú.

Učiteľka sa venuje diskusii o rôznych tradičných remeslách, pričom sa sústreďuje na aktuálnu skúsenosť detí. Zameriava sa na opis postupu prípravy vybraných produktov tradičných remesiel, napríklad tehliarstvo, hrnčiarstvo, tkáčstvo, košikárstvo (podľa aktuálnych možností školy). Vybrané jednoduché postupy s deťmi realizuje. Aktivity realizuje tak, aby sa deti zamýšľali nad spôsobom, ako mohli byť jednotlivé produkty tradičných remesiel vytvorené (napr. kde a ako získať materiál na prípravu prúteného košíka, čím materiál prípadne nahradiť a pod.).

Ako skúma predmety (napr. má tendenciu skúmať ich funkčnosť)?

Ako vníma hodnotu peňazí v súvislosti s odvedenou prácou v zamestnaní?

Aké remeslá a profesie volí pri spontánnych hrách?

Ako reprezentuje v hrách na remeslá či profesie pracovnú náplň daných zamestnaní?

5.6Umenie a kultúra

1 Hudobná výchova

1.2 Vokálne činnosti

1.3 Inštrumentálne činnosti

1.5 Hudobno-pohybové činnosti

2 Výtvarná výchova

2.1 Výtvarné činnosti s tvarom na ploche

2.3 Výtvarné činnosti s farbou

2.4 Spontánny výtvarný

2.5 Synestézia (medzizmyslové vnímanie)

Spieva  piesne a riekanky.

Zvláda jednoduché inštrumentálne sprievody k piesňam a riekankám.

Imituje pohyb v hudobno-pohybových hrách

Dotvára tvary kresbou  a pomenuje výsledok.

Farbami vyjadruje pocity.

Reaguje výtvarnými prostriedkami na zmyslové podnety.

Učiteľka spieva s deťmi ľudové piesne a riekanky.

Učiteľka spoločne s deťmi vytvára a realizuje jednoduché sprievody k piesňam a riekankám v podobe ich rytmu, metra, resp. rytmického ostináta.

Učiteľka vyberá vhodné hudobno-pohybové hry, v ktorých deti imitujú pohyb, resp. tvoria vlastné pohybové vyjadrenie. Vedie ich k dodržiavaniu pravidiel v hudobno-pohybových hrách.

Učiteľka umožňuje deťom skladanie častí figuratívnych tvarov, vznik novotvaru (napr. časti obrázkov/fotografií zvierat či postáv vystrihnutých z časopisov, ktoré dieťa spája na ploche výkresu do nových tvarov, možnosť dopĺňať tvary kresbou).

Učiteľka poskytuje možnosť výberu jednoduchej maliarskej techniky, napr. tempera – farby riediteľné vodou (s možnosťou miešania farebnej masy), alebo vodové farby, farebné tuše, pastel, pastelky, fixky (farby s možnosťou výberu pripraveného farebného tónu); vedie s deťmi rozhovor o farbách a pocitoch ktoré vyjadrujú

Učiteľka umožňuje deťom aktivity zamerané na snímanie rozmanitých povrchov technikou frotáže (budovanie vzorkovníčka, alebo tvarovej kompozície z frotážovaných povrchov). Vedie deti k pomenúvaniu rôznych hmatových pocitov z frotážovaných povrchov (drsný, hladký, vrúbkovaný, pichľavý, mäkký...).
Pozn.: téma môže nadväzovať na vzdelávaciu oblasť Človek a svet práce, podoblasť Materiály a ich vlastnosti.

Učiteľka podnecuje farebné vyjadrenie výrazných chutí farbami (napr. kyslosť – citrón – žltá ...).

V akých situáciách dieťa spieva?

Akými hudobnými nástrojmi vyjadruje zvukovú podobu javov a nálad

Zvláda ľahšie rytmickú alebo metrickú stránku hudobného sprievodu?                                            Do akej miery je jeho hra plynulá v súlade  s tempom?

Ako imituje dieťa pohyb v hudobno-pohybových hrách? Akú podobu majú jeho vlastné pohybové vyjadrenia? Dodrží pravidlo v hudobno-pohybovej hre?

Ako dieťa reaguje na neusporiadanú predlohu (napr. čarbanicu, krkváž): dokáže v nej vyhľadať inšpiráciu alebo vyjadriť svoju predstavu?

Aký nástroj dieťa uprednostňuje:
s vlhkou, suchou, prašnou, vláčnou, výraznou, jemnou stopou?

Ktorým farbám priraďuje pozitívne/ negatívne významy (sympatie/antipatie)? Aký farebný materiál (pastelka, vodová farba, tempera, ...) dieťa uprednostňuje?

Akým spôsobom dieťa experimentuje s farbami (mieša, používa lomené/čisté farby, riedke farby/pasty; ktoré tóny si vyberá)?

Akú mimiku, gestá a temperament prejavuje dieťa pri maľovaní a kreslení?
 

Dokáže dieťa pomenovať rôzne hmatové pocity z frotážovaných povrchov?
Zoraďuje frotážované vzorky vedľa seba mechanicky alebo ich radí podľa vlastnej hierarchie, rytmu príp. z nich vytvára zobrazenie?

Dokáže dieťa farbou vyjadriť chuťový vnem?
Aké prostriedky (zobrazujúce – nezobrazujúce, farebné, tvarové, kompozičné) si dieťa volí na zobrazenie hudobnej nálady